1. V tvojom výtvarnom prejave badať výrazný posun od figurálnej deskriptívnosti k štylizovanej forme, kde dominujú expresívne kontúry a silná farebná symbolika. Ako by si sama definovala aktuálnu fázu svojho výtvarného jazyka – nachádzaš sa v období hľadania nových foriem alebo skôr v procese ich prehlbovania?

Pre moju aktuálnu fázu je príznačné dozrievanie smerom k štylizácii, zjednodušovaniu tvarov a geometrizácii. Sledujem, ako farby a tvary pôsobia na výsledný účinok obrazu – chcem nimi čo najpresnejšie vyjadriť námet i vlastné cítenie. Lákajú ma zjednodušené, až takmer plagátové stvárnenia, no zároveň ostávam verná pestrej a živej farebnosti – bez nej si svoju tvorbu neviem predstaviť.
Zlom nastal počas večernej hodiny kresby v múzeu, kde som mala vytvoriť portrét uhlíkom. Vtedy som si uvedomila, že mojou cestou je farba. Od tej chvíle mám pocit, že sa chcem vyjadrovať výlučne prostredníctvom farieb. Maľovanie je pre mňa nekonečný proces objavovania – fascinuje ma množstvo možností, ktoré ponúka, či už po stránke výrazu alebo techniky.

2. Vo svojej doterajšej tvorbe si pracovala s rôznorodými tematickými okruhmi – od osobných impresií až po kultúrne referencie, ako sú židovské legendy či architektonické motívy. Do akej miery je pre teba námet len východiskovým bodom a do akej miery formuje výsledný charakter obrazu?

Námet je pre mňa vždy silným východiskovým bodom, ktorý mi udáva smer. Namaľovala som napríklad mnohokrát slnečnice, no zakaždým som ich stvárnila inak. Vždy si ponechávam priestor na náladu i experiment s technikou. Myslím si, že keby som rok maľovala jediný motív, vôbec by ma to nenudilo – zakaždým by v ňom bola moja autorská výpoveď a osobitý výtvarný jazyk.

3. Tvoje obrazy sú známe silnou farebnou naratívnosťou, kde jednotlivé chromatické vrstvy vytvárajú dynamické napätie i harmonickú syntézu. Aké princípy uplatňuješ pri tvorbe farebnej kompozície a ako vnímaš úlohu farby ako nositeľky výrazu a významu?

Pri tvorbe podvedome zohľadňujem symboliku farieb, ktorá je vo mne zakorenená aj vďaka výtvarnému vzdelaniu. Ako som už spomenula, vychádzam predovšetkým z námetu – ten určuje farebnú paletu. Vytvorila som čiernobiele obrazy, ale aj diela postavené na kontraste dvoch či troch farieb. Kľúčovú úlohu zohráva pocit slobody a radosti, ktorý ovplyvňuje farebnosť. Žiadna voľba nie je náhodná – farby vyberám intuitívne a zároveň premýšľam nad tým, aký dojem vyvolajú vo výslednom celku.

4. V rozhovore pre BEAUTIFUL ART grand gallery si spomenula, že sa vedome usiluješ o narušenie klasických kompozičných pravidiel. Mohla by si konkretizovať, akými výtvarnými prostriedkami dosahuješ túto dekonštrukciu tradičnej výstavby plochy – a čo tým sleduješ na obsahovej úrovni?

Snažím sa vytvoriť „skratku“ kompozície v súlade s farebnosťou, aby som sa vymanila zo zaužívaných pravidiel a prekonaného ponímania kompozičných zákonitostí. Na obsahovej rovine sledujem dekompozíciu plochy ako odraz chaosu – vnútorného, spoločenského, či vesmírneho. Všetko je jedinečné a zároveň pominuteľné. Nemá pre mňa zmysel realisticky zobrazovať to, čo je už stokrát videné – hľadám inú cestu, ktorá ide cez osobný pocit, výtvarnú skratku a novú vizuálnu výpoveď.

5. Tvoja diplomová práca Signály, pozostávajúca z ôsmich veľkoformátových plátien, predstavuje monumentálny výtvarný zámer. V čom bola táto práca pre teba kľúčová – z hľadiska výtvarného myslenia, technickej stratégie a autorského dozrievania?

Študovala som odbor výstavníctvo a silno ma ovplyvnila deskriptívna geometria a priestorové myslenie. V tejto práci som sa snažila zobraziť priestor ako niečo osobné – citové aj duchovné. Signály sú pre mňa dielom, ktoré pozýva k meditácii. Z východiskového bodu – niekde v centre – vychádza lúč svetla, ktorý osvetľuje tvary rozvíjajúce sa v nekonečnej špirále. Je to ako keď si v živote začneme klásť otázku: prečo žijeme práve tu a teraz?

6. Ako výtvarníčka, ktorá sa nevyhýba ani zákazkovej tvorbe, si viackrát spomínala potrebu prispôsobovať námet bez toho, aby si stratila autorskú identitu. Ako balansuješ medzi osobnou výpoveďou a zadaním, ktoré prichádza zvonka?

Nebojím sa žiadneho námetu. Mám schopnosť vcítiť sa do človeka, ktorý si motív vyberá, a spojiť jeho predstavu s vlastným prístupom. Nerobím žiadne súdy, ale vždy pristupujem k zákazke profesionálne a zodpovedne – aj keď ide o tému, ktorá mi nie je úplne blízka.

7. Z pohľadu výstavnej pripravenosti – v akom momente považuješ dielo za koncepčne uzavreté? Sleduješ v obraze istý bod „vizuálnej saturácie“, alebo ide o čisto intuitívne rozhodnutie?

Dielo považujem za ukončené v momente, keď cítim, že som plnohodnotne vyjadrila svoju myšlienku. V určitom bode sa, samozrejme, sústreďujem aj na technické dokončenie, ale rozhodujúci je pre mňa vnútorný pocit „dokončenosti“.

8. V dnešnej dobe sa čoraz viac diskutuje o postavení výtvarníka v digitálnej ére. Ako vnímaš miesto klasickej maľby v kontexte algoritmicky riadeného vizuálneho prostredia – je to vedomé gesto odporu alebo prirodzené pokračovanie tradície?

Pre mňa je klasická maľba stále relevantná. Je v nej prítomná autenticita, hmatateľnosť, pomalosť procesu. To všetko kontrastuje s rýchlou digitálnou spotrebou vizuálnych podnetov. V tomto kontexte ju vnímam ako tiché, ale silné gesto zotrvania pri podstate.

9. Tvoje diela často nesú pečať spontánnosti a intuitívneho výrazu, no zároveň pôsobia premyslene. Aký je tvoj vnútorný tvorivý mechanizmus – prevažuje konceptuálne plánovanie alebo skôr vizuálny záznam aktuálneho emocionálneho stavu?

Koncept je pre mňa dôležitý, ale kľúčovú úlohu zohráva emocionálny stav. Bez autentického emočného vkladu by moje obrazy nemali význam. Snažím sa vytvárať také diela, ktoré nesú moju prítomnosť – duševnú aj výtvarnú.

10. Vo výtvarnom prostredí BEAUTIFUL ART gallery si absolvovala individuálne vedenie pod umeleckým mentorstvom. Ako tento typ konzultácie s významným slovenským umelcom Didier Le Mar ovplyvnil tvoj profesijný rast a vnímanie vlastnej tvorby v širšom výtvarnom kontexte?

Stretnúť Didiera Le Mara je pre mňa veľkým darom. Posunul moju tvorbu na profesionálnejšiu úroveň a pomohol mi uvedomiť si, že to, čo vytváram, má hodnotu. Trpezlivo vo mne budoval dôveru v to, že moje obrazy si zaslúžia byť predstavené verejnosti.

11. V čoraz pluralitnejšom výtvarnom svete, kde sa štýlová čistota rozplýva v multidisciplinárnych fúziách – kde seba ako autorku situuješ? Považuješ sa za pokračovateľku určitej školy alebo pracuješ autonómne mimo kategórií?

Vnímam sa ako autonómna autorka. Samozrejme, moje výtvarné vzdelanie vo mne zanechalo stopy, ktoré sa v tvorbe prejavujú, ale vždy sa snažím ísť vlastnou cestou.

12. Ako by si charakterizovala posun, ktorý si zažila medzi prvými verejnými prezentáciami svojej tvorby a dnešným postavením výtvarníčky s vlastným vizuálnym rukopisom? Aké výzvy ťa najviac formovali?

Som vďačná za to, že som si postupne vybudovala vlastný výtvarný jazyk. Najväčšou výzvou je podľa mňa zachovať si pokoru. Nechcem nikdy stratiť mieru – ani v tvorbe, ani v sebaprezentácii. Umenie si vyžaduje vnútornú rovnováhu a úctu – predovšetkým zo strany samotného autora.

Si umelec alebo umelkyňa s jedinečnou tvorbou, no hľadáš cestu k väčšej publicite? 

Predstav svoju tvorbu svetu! Napíš nám na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a spoločne pripravíme rozhovor, ktorý ti pomôže získať zaslúženú pozornosť.