Lucia Takáčová: Ako sa z bielych stien zrodila indická oáza

(rozhovor)

 

V rozhovore s výtvarníčkou Luciou Takáčovou sa ponárame do sveta nástennej maľby, kde každá línia nesie význam, každá farba emóciu a priestor sa mení na vizuálny zážitok s architektonickým presahom.

 

1. Lucia, ako vznikol projekt výtvarnej premeny indickej reštaurácie Taj Mahal na Hlavnej ulici v Košiciach?
Tento projekt prirodzene nadväzoval na moju predchádzajúcu spoluprácu s reštauráciou Taj Mahal, pre ktorú som v minulosti vytvárala zákazkové diela. Vzhľadom na vysokú spokojnosť zo strany vedenia som bola opätovne oslovená, tentoraz so zámerom premeniť úplne nový priestor na autentické, vizuálne pôsobivé prostredie s orientálnou atmosférou. Výzvu som prijala s veľkým rešpektom aj nadšením.

2. Ako prebiehal samotný proces – od návrhu po finálnu realizáciu?
Zodpovedala som za celý výtvarný proces – od ideového návrhu, cez farebné štúdie, až po realizáciu nástenných malieb. Vzhľadom na moje dlhoročné skúsenosti s tématickými interiérovými maľbami som pristupovala ku každému detailu s dôrazom na kompozíciu, tonalitu aj priestorovú logiku. Výber farebných pigmentov, ich vrstvenie a optická hĺbka boli plánované tak, aby vytvárali harmonický a kultúrne pôsobivý celok.

3. Aká bola hlavná ideová línia muralu?
Chcela som vytvoriť výtvarnú krajinu, ktorá by pôsobila ako duchovná a vizuálna oáza – evokujúca Indiu v jej ikonografickej aj emocionálnej rovine. Na jednej strane sú zakomponované monumentálne siluety slonov ako archetypy múdrosti a nositeľov symboliky. Dominantným stredobodom je Taj Mahal – architektonický monument lásky a okolo neho sa rozvíjajú palmové háje a dekoratívne florálne prvky, ktoré navodzujú ilúziu tropickej záhrady.

4. Farby tu zohrávajú výraznú úlohu. Ako si pristupovala k ich výberu?
Farebná škála bola zvolená s maximálnym dôrazom na emocionálnu rezonanciu aj kultúrne kontexty. Použila som odtiene ako terrakotová oranžová, indiánska žltá, okrová piesková a tizianovská červeň, ktoré evokujú teplo, koreniny, zem a svetlo. Tieto tóny sú vyvážené prusko modrou a hlbokou tyrkysovou, ktoré do priestoru prinášajú pocit hlbiny, pokoja a duchovného ukotvenia. Každý prechod bol zladený tak, aby farby v priestore nerezonovali len vizuálne, ale aj energeticky.

5. Aké technické výzvy si počas realizácie riešila?
Najväčšou výzvou boli zaklenuté stropy, ktoré si vyžadovali presné rozvrhnutie motívov v zmysle perspektívy a optického vyváženia. Pracovala som vo výške, často na rebríku či schodoch, čo si vyžadovalo fyzickú precíznosť a sústredenie. Dôležité bolo aj to, aby jednotlivé výtvarné pásy logicky nadväzovali a plynule prechádzali medzi jednotlivými sekciami priestoru.

6. Ako reagovalo vedenie reštaurácie na finálny výsledok?
Objednávateľ vyjadril veľkú spokojnosť, dokonca nadšenie z výsledku. Vnímali, že som projekt nebrala len ako remeselnú úlohu, ale ako celostné výtvarné dielo s presahom. Ich dôvera a pozitívna spätná väzba boli pre mňa najväčšou odmenou.

7. Reštaurácia Taj Mahal po tvojom zásahu pôsobí ako úplne iný svet. Aký zážitok si želala sprostredkovať návštevníkom?
Presne to bolo mojou ambíciou – aby si návštevník po usadnutí za stôl pripadal, akoby prekročil prah všednosti a vstúpil do inej kultúrnej dimenzie. Nielen kvôli jedlu, ale aj vďaka farbám, symbolom, scenérii a vizuálnemu rytmu. Chcela som vytvoriť výtvarný zážitok, ktorý človeka obklopí, vtiahne a na chvíľu mu dovolí zastaviť sa. Celý priestor má pôsobiť ako iluzívna oáza pokoja, vôní a orientálnej estetiky – aby sa spojil vizuálny, duchovný aj zmyslový rozmer.

8. Čo podľa teba robí interiér reštaurácie Taj Mahal výnimočným v porovnaní s bežnými tématickými maľbami v gastronomických priestoroch?
Myslím, že zásadný rozdiel spočíva v tom, že som pri tvorbe nevychádzala z dekoračnej estetiky, ale z emocionálneho a kultúrneho zážitku. Každý motív – či už slon, palma alebo plumérie – má svoju funkciu v celkovej harmónii priestoru. Neskladala som dekoratívne prvky ako mozaiku, ale tvorila som scenografiu, ktorá má návštevníka doslova objať a uniesť. Kľúčové bolo, aby steny neboli len pekné, ale aby „žili“ – aby vytvárali energiu, ktorú ľudia cítia, aj keď ju nevedia pomenovať.

9. Pracovala si na tomto projekte sama, alebo si mala aj tvorivý tím?
Samotné nástenné maľby som realizovala výlučne sama – je to pre mňa intímny proces, ktorý si vyžaduje koncentráciu a priamy kontakt s priestorom. No čo sa týka prípravnej fázy, tam mi významne pomohol môj tím, s ktorým sme spoločne riešili technické podklady, povrchové úpravy a fázy prípravy stien. Ich pomoc mi umožnila sústrediť sa naplno na výtvarnú stránku, čo považujem za nesmierne dôležité. Každý, kto participoval, prispel k tomu, že projekt mohol plynulo napredovať a výsledok pôsobí profesionálne a kompaktným dojmom.

10. V minulosti si sa podieľala na viacerých takýchto projektoch, jedným y tých náročnejších bol projekt s názvom The Rooms v Košiciach. V čom bol tento projekt pre teba výnimočný?
The Rooms bol pre mňa zásadným medzníkom – išlo o sériu tématických priestorov, ktoré neboli iba scénografickými kulisami, ale mali vytvoriť komplexnú atmosféru s dôrazom na príbeh, náladu a výtvarnú presnosť. Každá miestnosť niesla svoju tému – od fantasy až po viktoriánsky Londýn – a každá z nich vyžadovala inú farebnú dramaturgiu, architektonické riešenie i ikonografickú rovinu.

V tomto projekte som si osvojila nielen techniku iluzívnej maľby, ale aj schopnosť budovať scénu ako priestorový zážitok. Pracovala som s veľkým rešpektom k zadaniam – dôkladne som študovala historické či filmové predobrazy a súčasne som hľadala spôsob, ako ich citlivo pretransformovať do fyzického priestoru. Bola to škola techniky, remesla aj trpezlivosti – a zároveň zárodok mojej muralovej tvorby, ktorá sa neskôr vyprofilovala do komplexných interiérových realizácií.

11. Maľovala si monumentálnu scénu z Pána prsteňov. Aký bol proces prípravy takej rozsiahlej kompozície?
Scéna z Pána prsteňov patrila medzi časovo najnáročnejšie výtvarné úlohy, aké som doposiaľ realizovala – nielen rozmerovo, ale aj z hľadiska náročnosti na výtvarnú presnosť a ikonografickú vernosť. Skôr než som sa pustila do samotnej realizácie, venovala som dlhé hodiny analýze filmových záberov. Opakovane som si pozrela jednotlivé sekvencie, robila som si štúdie, skice, technické rozkresy a navrhovala konštrukciu celej scény tak, aby mala dramatický aj kompozičný ťah. Išlo o armádnu formáciu, ktorá musela pôsobiť hrozivo, dynamicky a zároveň vierohodne.

Pripravila som si detailné farebné plány – pracovala som s hlbokými odtieňmi železitej sivej, olovenej modrej, popolavo zelene. Každý tieň, každá vrstva musela byť vystavaná tak, aby celok nepôsobil plocho. Bola to doslova architektúra kompozície – a každý centimeter bol rozhodujúci.

 

12. Ako si sa cítila počas tvorby tejto niekoľkometrovej armády?
Fyzicky aj psychicky to bolo nesmierne náročné. Pracovala som v často vo výraznom sústredení a tichu. Každá z tých desiatok postáv mala mať svoju vlastnú dynamiku, silu, gestiku. Niektoré časti som musela maľovať z odstupu, iné doslova centimetrovo, s dôrazom na fragmenty výzbroje, tvár, pohyb plášťa.

Napriek únave som však v tejto fáze cítila obrovskú vnútornú koncentráciu – akoby som prenikla do deja samotného filmu. Bolo to ako vstúpiť do iného sveta, v ktorom neexistuje nič iné než farba, tvar, rytmus a emócia. Výsledok mi potvrdil, že aj obrovská plocha sa dá nasýtiť detailom, hĺbkou a atmosférou.

13. V Sherlockovi Holmesovi si vytvorila celú ilúziu ulice starého Londýna. Aké výtvarné riešenia si zvolila, aby si vystihla jeho atmosféru?
Zamerala som sa na rekonštrukciu viktoriánskej ulice s dôrazom na architektonické detaily – kamenné steny, výklenky, plynové lampy, obchodné vývesky, stopy dažďa na múroch a patinu starnutia. Využila som techniku trompe-l’œil na vytvorenie ilúzie hĺbky a priestoru, vďaka čomu pôsobili aj rovné steny ako trojrozmerná kulisa.

Niektoré prvky boli maľované len tieňovaním, iné som modelovala a dotvárala pomocou štruktúr – ako napríklad koč, ktorý bol z časti čalúnený, aby pôsobil autenticky. Výsledkom bola simulácia priestoru, v ktorom sa návštevník doslova ocitol – nie ako divák, ale ako súčasť dejovej kulis

14. Bola si pri realizácii viazaná len na filmové predlohy, alebo si mala priestor aj na vlastnú invenciu?
Základné tematické okruhy boli pevne dané – zadania ako Pán prsteňov, Piráti z Karibiku či Sherlock Holmes majú svoje ikonografické pravidlá, ktoré bolo potrebné rešpektovať. Znamenalo to rešerš dobových interiérov, historických materiálov, architektúry, oblečenia aj svetelnej atmosféry.

V rámci týchto hraníc som však musela vymyslieť vizuálne riešenia, ktoré budú technicky realizovateľné, výtvarne presvedčivé a zároveň zohľadnia architektúru konkrétneho priestoru. Najväčšou výzvou bolo teda vytvoriť ilúziu sveta, ktorý má vizuálnu pamäť a zároveň pôsobí tak prirodzene, akoby tam patril odjakživa. Každú jednu zo svojich prác vnímam ako veľmi zaujímavú a inšpiratívnu úlohu a preto ku každej maľbe pristupujem individuálne a s veľkou radosťou a preto sa už teraz teším na nové výzvy a zaujímavé projekty v budúcnosti

 
 

🎨 Zaujala vás jedinečná atmosféra nástennej maľby alebo by ste chceli originálny výtvarný dizajn pre váš priestor?
Neváhajte nás kontaktovať – vytvoríme pre vás vizuálny svet na mieru.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

 

 

 

 

 

 

 

 

 
 
 

 

 

 

 
 
 
 

 

Autor článku: BEAUTIFUL ART grand gallery     Copyright ©  2025 / Všetky práva vyhradené

 

Spoločnosť

BEAUTIFUL ART s.r.o
Južná trieda 4.B
040 01 Košice
 
IČO: 46969276   DIČ: 2023681275
Banka: Tatrabanka a.s.
Účet: SK3711000000002946062789

Kontakt

BEAUTIFUL ART s.r.o
Južná trieda 4.B
040 01 Košice
 
Tel.: 0944033123, 0904333202
E-mail:
Copyright © BEAUTIFUL ART s.r.o 2019.. Všetky práva na texty a foto materiál uvedené na tejto stránke sú výhradným duševným a autorským vlastníctvom spoločnosti BEAUTIFUL ART s.r.o a Didier Le Mar