I. Vnútorný impulz a návrat k tvorbe

Pamätáte si moment, keď ste pocítili, že tvorba nie je len voľnočasová činnosť, ale vnútorná potreba – niečo, čo Vás volá?

Pravdepodobne už na základnej škole, v poslednom ročníku, keď som sa rozhodovala, ktorú školu si vybrať.

Čo vo Vašom živote dozrelo tak, že ste sa rozhodli venovať umeniu systematicky práve v tomto období?

Bolo to intuitívne a vnútorné volanie.

Vnímate maľbu skôr ako spôsob sebapoznania, alebo ako jazyk, ktorým chcete niečo dôležité odovzdať svetu?

Nemôžem povedať, že maľbu vnímam ako spôsob sebapoznania. Skôr ju vnímam ako niečo, čo chcem do budúcna odovzdať svetu s presným zámerom.

Keď začnete tvoriť, čo sa vo Vás mení najviditeľnejšie – v myslení, v emóciách, v tele, v dýchaní?

Je to pre mňa relax, chvíle, keď som sama sebou.

Keby ste mali pomenovať, čo Vás k maľbe priťahuje najviac – je to sloboda, pravdivosť, úľava, hĺbka alebo radosť z procesu?

Všetko vyššie uvedené, avšak pravdivosť a radosť z procesu sú mi najbližšie. Milujem ten pocit, keď sa z bieleho plátna stáva niečo, čo ožíva.

Čo Vám tvorba dáva v dňoch, keď je život náročný – a čo Vám dáva, keď je naopak pekný a ľahký?

Život je sám osebe náročný, takže v tých najťažších dňoch mi tvorba dáva pokoj v duši a radosť. To isté aj v dňoch ľahkých. Tie pocity sa medzi sebou nemiešajú.

II. Životná skúsenosť ženy a matky

Ako sa Vaša skúsenosť ženy a matky prirodzene premieta do tém, ktoré Vás priťahujú?

Pravdupovediac, zatiaľ som nad tým takto nepremýšľala. Svoje deti vediem k pokore, súcitu a podobným hodnotám, čo sa podľa mňa odráža aj v mojich kresbách. Aspoň sa o to snažím.

Máte pocit, že Vám životná skúsenosť dala iný druh citlivosti a vnímavosti, než akú ste mali kedysi?

Určite áno. Všetko, čo sa nám počas života stane, či už dobré alebo zlé, sa nejakým spôsobom odrazí na nás samotných. Dôležité je prijatie.

Ako si chránite priestor pre tvorbu v každodennom rytme – a čo pre Vás znamená mať tento priestor „len pre seba“?

Toho času nie je veľa, a preto si ho cením o to viac.

Aký je rozdiel medzi tým, aká ste v bežnom dni, a aká ste, keď tvoríte? Kto je tá „Veronika v tvorbe“?

Veronika ako taká je stále tá istá, avšak pri tvorbe sa stáva Aniou Solene – dušou, mostom medzi svetmi.

Stáva sa Vám, že niektoré obrazy vznikajú z úplne obyčajných situácií – domácnosť, rodina, práca –, ale vo výsledku nesú veľkú hĺbku?

Zatiaľ nie. Čo sa tohto týka, portrétovala som iba dcérku a práve tento portrét mal úplne inú hĺbku než iné, nielen pre mňa, ale aj pre okolie.

Čo by ste chceli, aby Vaše deti raz cítili, keď uvidia Vašu tvorbu – a čo by ste im cez ňu možno chceli nenápadne odovzdať?

Maľujem a kreslím vždy to, čo cítim. Možno raz, keď si moju tvorbu pozrú, pochopia, o čom bola, čo som v tej dobe a chvíli cítila a čo som chcela vyjadriť.

Ako vnímate vzťah medzi starostlivosťou o druhých a starostlivosťou o vlastnú tvorivú dušu?

Sú to dva vzťahy, ktoré sa navzájom prepájajú a dopĺňajú.

III. Proces tvorby, intuícia a vnútorné vedenie

Začínate s jasnou predstavou, alebo sa nechávate viesť intuíciou a pocitom, ktorý sa postupne formuje?

Zatiaľ mám vždy predstavu o tom, čo idem maľovať, a ak náhodou počas procesu nastane moment, keď neviem, nastupuje intuícia.

Stáva sa Vám, že obraz „zmení smer“ uprostred práce – a Vy to prijmete ako prirodzenú súčasť procesu?

Áno, veľmi často.

Máte moment, keď cítite, že sa obraz akoby „otvorí“ a zrazu ide všetko ľahšie? Ako vyzerá tento bod zlomu?

Áno, pri niektorých obrazoch to tak je.

Čo je pre Vás signál, že ste na správnej ceste v rámci konkrétneho obrazu – je to vnútorný pokoj, vizuálna rovnováha alebo silný pocit pravdy?

Je to vnútorný pokoj a radosť zo samotnej tvorby.

Ako pracujete s pochybnosťou, keď príde – zastaví Vás, alebo Vás prehĺbi a prinúti ísť do väčšej úprimnosti?

Ak o niečom pochybujem, nezastaví ma to hneď, len spozorniem. Niekedy sú pochybnosti našou intuíciou, inokedy nie, preto sa snažím hľadať správnu cestu.

Kedy sa dostávate do stavu, že prestanete premýšľať a začnete „vnímať obraz“ skôr cez pocit než cez kontrolu?

Väčšinou ich vnímam hneď, aj keď nie vždy sa všetko podarí na prvý raz. Toto však vnímam skôr ako súčasť rozvoja tvorby. Ak priveľa kontrolujem, keď tvorím, obraz sa mi nepodarí tak, ako by som chcela.

Máte svoj tvorivý rituál – hudbu, vôňu, čas, pokoj domova, určitý druh svetla –, niečo, čo Vás prepne do tvorivého režimu?

Niekedy je to hudba, rada si pustím obľúbené skladby, inokedy pokoj a kľud.

IV. Technika ako nástroj slobody a rastu

Ktorá technická vec Vám urobila najväčší „klik“ – niečo, čo Vám otvorilo dvere a zrazu ste vedeli, ako pokračovať?

Ak neviem, ako pokračovať, nechám to tak. Je to pre mňa znak toho, že si napríklad telo pýta pauzu. Keď príde správny čas, k danému dielu sa znovu vrátim.

Čo vnímate ako svoju silnú stránku už teraz – farbu, kompozíciu, atmosféru, štruktúru, gesto, detail alebo schopnosť vytvoriť celok?

Mám rada farby, ale aj čiernobiele kresby. Milujem, ak obraz hovorí sám za seba a dýcha. Samozrejme, snažím sa vo svojej tvorbe neustále zdokonaľovať.

S čím momentálne zápasíte technicky – a prečo práve s tým? Čo Vám to nastavuje ako vnútorné zrkadlo?

Technicky zápasím s akvarelom. Akvarel je pre mňa niečo, čo sa nedá veľmi predvídať, niečo, čo nemôžem kontrolovať tak dobre ako iné techniky, pretože je nepredvídateľný. A áno, je to moje zrkadlo doslova.

Ako sa mení Vaša práca s kompozíciou – vnímate dnes viac ťažisko, rytmus, napätie a rovnováhu?

Určite áno. Nielenže dnes mám viac času venovať sa maľbe a kresbe, a tým sa snažím zdokonaliť, ale aj samotné hodiny mi veľmi pomáhajú zlepšovať sa.

Ako budujete obrazový priestor – intuitívne, alebo vedome pracujete s hĺbkou, plánmi a vzdušnosťou?

Vedome. Tak ako v živote, aj v tvorbe viem, čo chcem. Vždy mám predstavu o tom, čo idem tvoriť.

Ako pracujete s vrstvami – skôr postupne budujete hĺbku, alebo preferujete priame, „na jeden dych“ vedené maľovanie?

Hĺbku budujem postupne, pridávam vrstvy a detaily.

Akú úlohu má vo Vašej tvorbe kresba – je pre Vás základom, alebo ju nahrádza farba a tvar?

Ceruzka a papier sú so mnou približne od mojich desiatich rokov a zostanú. Neplánujem sa ich vzdať. Je to základ. Farbami na plátno nemaľujem až tak dlho, a o to viac ma priťahujú. Navzájom sa prepájajú.

Ako vnímate chybu – ako prekážku, alebo ako moment, ktorý Vás môže posunúť k niečomu lepšiemu, než bol pôvodný zámer?

Chyby nie sú prekážkami. Naopak, ak urobím chybu, uvedomím si ju a druhýkrát ju už neurobím, takže chybami sa človek učí. Tieto moje chyby sa však nedajú vždy posunúť k niečomu lepšiemu. Myslím tým, že taká chyba, ak ju urobím, ukončí proces, ale zároveň ma naučí niečo úplne iné.

V. Témy, symbolika, výpoveď

Ktoré témy sa vo Vašom vnútri vracajú najčastejšie, aj keď ich vedome neplánujete?

V poslednom čase sú to duchovné témy, posolstvá, témy dávnoveku, ale aj veselé motívy, príroda či ilustrácie. Je toho veľa, čo ma zaujíma a čo si chcem vyskúšať, než nájdem ten „svoj“ smer.

Je pre Vás dôležitejšie, aby bol motív „čitateľný“, alebo aby niesol energiu, pocit a atmosféru?

Určite energiu a atmosféru, aj keď zatiaľ nemaľujem abstrakt. Ide o to, aby dané dielo hovorilo samo za seba a zároveň z neho išla energia a atmosféra.

Máte vo svojej tvorbe symboly alebo motívy, ku ktorým sa podvedome vraciate? Ak áno, čo pre Vás znamenajú?

Momentálne ani nie, pretože v čase, keď som maľovala staršie obrazy, som bola na inej energetickej úrovni a nevnímala som ju. Za ten čas som prešla mnohými zmenami. Dnes si uvedomujem to, čo som predtým nevidela, a myslím si, že v súčasnej tvorbe sa to prejaví viac.

Keby ste mali opísať atmosféru Vašej tvorby tromi slovami, ktoré by to boli – a prečo práve tieto?

Asi ju neviem opísať iba tromi slovami, keďže moja tvorba zatiaľ nie je jednosmerná a ustálená.

Čo je vo Vašej tvorbe najosobnejšie – a čo naopak nechávate zámerne skryté, len ako náznak?

To je dobrá otázka. Nemyslím si, že zámerne niečo vo svojej tvorbe skrývam. Naopak, snažím sa vyjadrovať obrazmi.

Aký typ emócie je pre Vás najťažšie preniesť na plátno – a čo s Vami táto emócia robí?

Bolesť. Bolesť je emócia, ktorú je veľmi ťažké preniesť na plátno. Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že tam, kde je svetlo, je aj tma.

Je niečo, o čom by ste v živote možno nevedeli hovoriť slovami, ale v obraze to dokážete povedať presne?

Asi áno.

VI. Duchovný rozmer a vnútorná pravda

Má pre Vás tvorba aj duchovný rozmer? Ak áno, ako by ste ho opísali úplne jednoducho, bez veľkých fráz?

Prebudenie, vedomosť.

Je pre Vás maľovanie formou uvoľnenia, liečenia, meditácie, modlitby – alebo niečím, čo sa slovami ani nedá úplne pomenovať?

Nedá sa vybrať jedna konkrétna vec, je to viac. Neexistuje slovo, ktoré by to presne vystihlo.

Kedy pri tvorbe cítite najväčšie naplnenie – keď začínate, keď hľadáte smer, alebo keď sa obraz uzatvorí do celku?

Niekde v polovici, keď to začne naberať smer a neviem sa od danej tvorby odpútať.

Čo Vám tvorba učí o dôvere – v seba, v proces, v život?

V seba, v proces aj v život.

VII. Didier Le Mar – vedenie a inšpirácia

Študujete pod vedením Didiera Le Mara. V čom cítite jeho najväčší prínos pre Váš rast – technicky aj vnútorne, ľudsky?

Je to mentor, ktorý naozaj vedie. Vidí vo Vás to, čo si my sami zatiaľ ešte neuvedomujeme. Vie, ktorým smerom viesť, a dokáže z človeka dostať maximum. Čo sa týka vnútornej stránky, je to človek intuitívny, priateľský a veľmi ľudský.

Ako by ste opísali jeho spôsob vedenia jednou vetou – čo je na ňom pre Vás najcennejšie a prečo?

Ľudskosť. Práve túto vlastnosť si na ľuďoch veľmi cením.

Čo Vás na jeho vlastnej tvorbe a umeleckom smerovaní najviac priťahuje alebo inšpiruje – atmosféra, hĺbka, symbolika, disciplína, odvaha?

Hĺbka, jednoznačne. Je ju vidieť v každej jeho tvorbe.

VIII. Vízia a posolstvo

Kam by ste chceli smerovať svoju tvorbu v najbližších rokoch – nielen vo výsledkoch, ale aj vnútorne ako človek?

Od mladosti mám slabosť pre techniky starých majstrov. Rada by som sa posúvala týmto smerom, je to niečo, čo ma priťahuje intuitívne aj duševne.

Čo by ste chceli, aby si človek odniesol, keď stojí pred Vašou tvorbou – jeden pocit, jednu myšlienku, jednu energiu?

Schopnosť nacítiť moju tvorbu.

Veľmi pekne ďakujem.

A. Solene