Spomínate si na moment, keď ste si uvedomili, že tvorba pre Vás nie je len hobby, ale prirodzená súčasť Vašej identity?

Na začiatku mojich výtvarných aktivít boli drobné pokusy niečo nakresliť, aj keď v mladšom veku som si nevedel ani predstaviť, že by som niečo také raz dokázal. Po niekoľkých rokoch samoučenia a určitého štúdia som dospel k záveru, že moje práce sa už začínajú podobať tomu, čo chcem vyjadriť. Aj moji najbližší, najmä deti, ktoré majú umelecké vzdelanie, mi poskytli konštruktívnu kritiku. V tom momente som si uvedomil, že tieto práce už síce niečo hovoria, no zároveň aj to, že bude potrebné ešte tvrdo pracovať, a najmä pod odborným vedením, ak majú mať moje práce zmysel a výpovednú hodnotu.

Ako by ste sami seba predstavili ako autora – čo je pre Vás typické, keď hovoríme o Vašom vnútornom svete a spôsobe tvorby?

Môj vnútorný svet je vysoko kompatibilný s mojou životnou filozofiou priamosti a otvorenosti. Neviem sa stotožniť so zahmlievaním a prekrúcaním vecí a nemám problém s otvoreným dialógom o všetkom. Z toho vyplýva aj môj pohľad na tvorbu, teda že mám radšej otvorené a jasné vyjadrenia, skôr zamerané až na detail. Tým, že si vážim prírodu a jej zákony, snažím sa toto zameranie využívať aj vo svojich tvorivých predstavách. Takto sa pozerám aj na ľudí a ich tváre, pri ktorých zisťujem, že každá tvár je pri znázorňovaní zaujímavá, rovnako ako aj stavby rôzneho charakteru. Môj vnútorný svet sa opiera aj o vieru v Boha a večnosť, čo sa prirodzene svojím spôsobom premieta aj do sveta tvorby.

Čo Vás priviedlo k rozhodnutiu začať so súkromnými výtvarnými hodinami v BEAUTIFUL ART gallery a venovať sa tvorbe systematickejšie?

Dlho som váhal, či sa nejakým spôsobom predstavím, no napokon som sa rozhodol a do BEAUTIFUL ART gallery som poslal niekoľko svojich kresieb. Dostal som pozitívne stanovisko a ponuku na spoluprácu s tým, že najskôr absolvujem súkromné hodiny, pretože bolo potrebné doplniť a precvičiť ďalšie techniky. Uvedomil som si, že tento odborný dohľad mi môže v mojom napredovaní iba pomôcť.

Aké zadania alebo cvičenia, ktoré ste doteraz absolvovali, Vám najviac „sadli“ a pri ktorých ste cítili, že v nich vyniknete?

Momentálne pracujem na zdokonaľovaní perokresby a táto technika ma veľmi zaujala, keďže som ju predtým nikdy neskúšal. Predtým sme prechádzali rôznymi možnosťami kresby ceruzkou a zaujímalo ma to rovnako, pretože obe techniky majú svoje kvality a v každej sa dajú nájsť možnosti vyjadrenia vnútorného sveta.

V čom vnímate, že máte prirodzený talent – skôr v cite pre farbu, kompozíciu, detail, atmosféru alebo v schopnosti preniesť emóciu na plochu?

Skôr si myslím, že je to detail a atmosféra. Na celkovej kompozícii musím ešte tvrdo pracovať a rád by som do tvorby priniesol aj emócie, ako som už spomínal – otvorený, priamy a pozitívny pohľad na veci a skutočnosti okolo seba.

Ako na Vás pôsobí to, že ide o individuálne, súkromné hodiny – pomáha Vám to viac sa otvoriť a sústrediť na vlastný rast?

Súkromné hodiny mi dávajú priestor na osobnú diskusiu a rozoberanie možností v, podľa môjho názoru, väčšom a slobodnejšom rozsahu, než keby som sa zúčastňoval vyučovania na klasickej škole. Zároveň je tu aj priestor na prediskutovanie prác v čase mimo dohodnutých hodín.

Ktoré konkrétne zadanie alebo úloha Vám zatiaľ priniesli najväčšiu radosť a zároveň pocit, že ste ich zvládli na veľmi dobrej úrovni?

Boli to dve zadania. Jedno pri ukončení techniky kresby ceruzkou, a to obrázok hlavy koňa s odtieňmi. Druhé zadanie bolo z oblasti perokresby, kde sa mi, aj na moje vlastné prekvapenie, podarilo podľa môjho názoru veľmi dobre znázorniť detailnú hlavu kohúta.

Okrem výtvarnej tvorby sa venujete aj hudbe – ako sa tieto dve oblasti vo Vás prepájajú? Ovplyvňuje hudba spôsob, akým maľujete alebo premýšľate o obraze?

Hudbe sa venujem celý život a v posledných rokoch ide predovšetkým o vlastnú autorskú tvorbu. Autorom väčšiny našej hudby síce nie som ja, avšak veľmi aktívne sa podieľam na tvorbe aranžmánov, kde vidím priestor na sebavyjadrenie. To isté sa prenáša aj do výtvarnej oblasti, kde sa pri pohľade na nejaký „originál“, kus prírody, stavbu, tvár alebo zaujímavú kompozíciu snažím stvárniť ju cez prizmu vlastného ja. V tomto je tvorba hudby a výtvarného umenia veľmi podobná.

Ak by ste mali opísať rozdiel medzi tým, ako „rozprávate“ cez farby a ako cez hudbu, čo je pre Vás najväčší kontrast a čo naopak spoločný menovateľ?

Hudbe sa venujem prakticky celý život, či už modernej, alebo aj klasickej, a mám s ňou mnohoročné skúsenosti aj v rámci verejnej produkcie. Ako kontrast vnímam najmä spôsob prezentácie jednotlivých umeleckých odborov. Hudba predstavuje okamžitý zážitok, pri ktorom poslucháč vníma aktuálny prejav, predovšetkým jeho zvukovú stránku, zatiaľ čo výtvarné umenie poskytuje omnoho viac času na premýšľanie a vnímanie tvorby. V hudbe teda ide skôr o okamžitý vnem, pri výtvarnom umení o vnemy dlhodobejšie, viac zamerané na vnútorné poznanie. Spoločný menovateľ by som videl v procese prípravy jednotlivých výkonov. Vždy je najprv myšlienka a nápad, potom príprava na papieri, kde vzniká teoretická časť diela, ktorá sa po zverejnení pred odbornou aj laickou verejnosťou mení na praktickú. Až vtedy sa ukáže jej skutočný dosah.

Ste typ autora, ktorý potrebuje vnútorný pokoj, alebo skôr intenzívnu emocionálnu „zmes“, aby vzniklo niečo silné – či už vo výtvarnej tvorbe, alebo v hudbe?

Skôr sa prikláňam k pokojnejšej forme premýšľania a pozorovania. Aj emocionálna stránka inšpirácie samozrejme ovplyvňuje môj pohľad na dianie okolo mňa, no aj vtedy radšej počkám na vnútorný pokoj a až potom sa viem naplno sústrediť na tvorbu.

Ako pracujete so sebakritikou – viete si priznať chybu a poučiť sa z nej, alebo je pre Vás náročné pozerať sa na vlastné práce s odstupom?

Priznám sa, že mi to trvalo určitý čas, kým som si uvedomil hodnotu kritiky a sebakritiky v zmysle zlepšovania a pokroku. Teraz je už pre mňa úplne prirodzené pozerať sa na svoje práce s odstupom a kritickým okom. Dokonca prizvem aj svojich najbližších, aby moje práce posúdili a konštruktívne zhodnotili.

Čo Vám zatiaľ najviac dali súkromné hodiny v BEAUTIFUL ART gallery – v zmysle uvedomenia, že „áno, toto je cesta, ktorou sa chcem uberať“?

Predovšetkým som si uvedomil, že takáto odborná a kvalifikovaná pomoc je pri tejto činnosti nevyhnutná. Predtým som nemal ani potuchy o praktickom využití niektorých techník a o tom, že pomocou nich môžem pracovať aj ja. Napríklad som nechápal krásu a možnosti tvorby v oblasti perokresby, o ktorej som si myslel, že ju nikdy nebudem vedieť zrealizovať. Zároveň sa teším aj na nové techniky v oblasti práce s farbami, o ktorých som predtým vážne neuvažoval, že sa im raz budem venovať. Odborné vedenie má teda naozaj veľký zmysel.

Dokázali by ste pomenovať moment, keď ste si počas hodín uvedomili, že zvládate zadania na úrovni, ktorá Vás povzbudzuje ísť ďalej a viac veriť vlastnému talentu?

Ten moment nastal po kresbe a tieňovaní konskej hlavy ceruzkami. To mi už dodalo určitú sebadôveru. Potom prišli aj spomínané perokresby, pri ktorých som si uvedomil šírku a takmer nekonečné možnosti výtvarnej tvorby.

Aké máte ambície – vidíte sa skôr v komornej, osobnej tvorbe, alebo túžite raz predstaviť vlastný ucelený cyklus na výstave či spojiť hudobný a výtvarný projekt do jedného celku?

Čo sa týka ambícií, mám v tomto smere zvláštnu predstavu. Na jednej strane to vidím skôr na komornú a osobnú tvorbu. Na druhej strane, pri predstave množstva pozitívnej energie, ktorú získavam pri koncertoch alebo vystúpeniach na verejnosti, si myslím, že by som raz chcel vytvoriť aj ucelený cyklus. Spojenie hudobného a výtvarného projektu je lákavá a zároveň zaujímavá predstava, keďže som v mladších rokoch uvažoval aj o práci na scénickej hudbe. Ktovie, možno raz.

Čo by ste odkázali ďalším mladým či začínajúcim autorom, ktorí v sebe cítia talent, ale ešte nemali odvahu urobiť prvý krok a prihlásiť sa na súkromné hodiny či mentoring?

Odkázal by som im všetkým: neváhajte a choďte do toho. Ak máte pocit, že to, čo robíte, je dobré, ale mohlo by to byť ešte lepšie, a neviete, ako na to, naozaj neváhajte. Je škoda každého premárneného dňa, týždňa či roka. Čas ide dopredu, nikdy nie dozadu. A ak budete váhať a zmeškáte svoju šancu, možno sa už nikdy nevráti.